Interné smernice všeobecne slúžia u zamestnávateľa na organizáciu a riadenie práce, riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na zabezpečenie ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami. Vydávajú ich pod rôznymi označeniami, napr. ako smernice, poriadky, prevádzkové predpisy, technologické reglementy a pod.. Na ich označenie dosiaľ nebol záväzne stanovený zjednocujúci všeobecný pojem.
V pracovnom práve patrí vnútorným predpisom dôležité miesto. Zamestnávateľ nimi stanovuje podrobnosti k výkonu práce zamestnancov, upravuje pracovné podmienky a najmä konkretizuje zamestnancom povinnosti uložené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Zamestnávateľovi vzniká potreba vydávať vnútorné predpisy z viacerých dôvodov. Niekedy mu ich tvorbu ukladá zákon, vtedy je ich vydávanie povinné. Zamestnávateľ je ich oprávnený vydávať aj z vlastnej iniciatívy na základe dispozičnej právomoci danej Zákonníkom práce. Ich tvorbu teda možno vyvodzovať na základe potrieb úpravy praxe zamestnávateľa za podmienky, že to umožňuje zákon alebo pri nutnosti vyplnenia medzier v právnych predpisoch. Najčastejším dôvodom ich vydávania je konkretizácia právnych predpisov na miestne podmienky zamestnávateľa.
Obsah vnútorných predpisov nesmie byť v rozpore s právnymi predpismi, inak sú neplatné. Pokiaľ ide o predmet úpravy, vnútorné predpisy zamestnávateľa môžu upravovať všetko, čo nie je zákonom zakázané, alebo z povahy zákonných ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Vnútorný predpis nie je možné vydať pre oblasť, ktorú právny predpis upravuje jednoznačne a nezmeniteľne, t.j. kogentne.
Dokumentácia BOZP patrí medzi základné vnútorné predpisy (smernice) firiem. Povinnosť mať ju spracovanú má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva už aj jedného zamestnanca. Týka sa to aj zamestnancov pracujúcich na dohodu, či firiem, ktoré zamestnávajú len svojich konateľov.
Smernice BOZP vypracováva (spravidla) bezpečnostný technik a ich obsah je potrebné pravidelne aktualizovať raz ročne, prípadne pri každej zmene organizácie práce, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Zákon však neprikazuje, že smernice musí vypracúvať bezpečnostný technik. Ak si zamestnávateľ trúfa, môže si ich vypracovať aj sám, príp. využiť vzory na internete.
BOZP dokumentácia (smernice) by mala byť vypracovaná na konkrétne podmienky firmy. Jej obsah závisí od veľkosti firmy, počtu zamestnancov, ich profesijných zameraní a od možných rizík a ich veľkosti. Za neúplnú BOZP dokumentáciu môže inšpektorát práce uložiť pokutu vo výške od 1 000 eur do 200 000 eur.
A čo má vlastne obsahovať BOZP dokumentácia?
Obsah BOZP dokumentácie vo všeobecnosti závisí od druhu prevádzok a činností, ktoré sa v nich vykonávajú. Ide o sadu BOZP smerníc, z ktorých každá musí obsahovať:
- definíciu základných pojmov (napr. definíciu rizika, prevencie a pod.),
- vymenovanie skratiek a ich významov,
- výpis použitých právnych predpisov,
- účel danej smernice, čiže dôvod jej vypracovania,
- oblasť pôsobnosti, čiže vymedzenie osôb, ktorých sa obsah dokumentu týka.
Základná BOZP dokumentácia pozostáva z nasledovných častí:
- smernica definujúca BOZP na pracovisku,
- traumatologický plán,
- smernica pre pracovné úrazy s evidenciou pracovných úrazov, nebezpečných udalostí a evidenciou chorôb z povolania/ohrození chorôb z povolania,
- školenia BOZP,
- smernica pre Analýzu rizík na pracovisku,
- smernica pre poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP).
Ďalšie smernice sa vypracovávajú na základe konkrétneho zamerania firmy a rizík, môžu to byť napr.:
- vnútorný predpis o ochrane nefajčiarov a predpis pre kontrolu požitia alkoholu, omamných alebo psychotropných látok
- vnútorný predpis pre zabezpečenie pitného režimu
- predpis o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami
Odborne, jasne a zrozumiteľne vypracovaná dokumentácia BOZP zaisťuje zdravé a bezpečné pracovné prostredie pre zamestnancov a zároveň chráni zamestnávateľov pred sankciami.
Ing. Robert Staško
špecialista BOZP