Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu prislúchajú cestovné náhrady, ktoré upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách (ďalej len „Zákon o cestovných náhradách“).
Zákonné nároky zamestnanca pri zahraničnej pracovnej ceste vznikajú len a výlučne v prípade, že je medzi zamestnancom a zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah.
„Fyzická osoba s príjmami z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti si môže uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené pri zahraničnej pracovnej ceste najviac vo výške, ako je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestných náhradách.“[1]
Rozsah nenárokovateľných náhrad
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi nasledovné:
- iné a vyššie náhrady,
- iné druhy komerčného poistenia (§ 11 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách),
- vreckové (§ 14 zákona č. 283/2002 Z. z.).
Iné a vyššie náhrady môžu podľa (§ 9 zákona č. 283/2002 Z. z.) aplikovať len zamestnávatelia, ktorí odmeňujú zamestnancov podľa Zákonníka práce.[2]
Iné druhy komerčného poistenia
Zamestnávateľ môže zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste poskytnúť aj iné druhy komerčného poistenia, okrem nárokovej náhrady na poistenie nevyhnutných liečebných nákladov. Medzi iné druhy komerčného poistenia patria:
- poistenie batožiny,
- poistenie za úraz,
- poistenie za spôsobenú škodu,
- poistenie straty dokladov,
- poistenie meškania batožiny a letu,
- poistenie storno poplatku a pod.
Vreckové
Podľa § 14 zákona o cestovných náhradách môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi, na krytie ťažko dokladovateľných avšak potrebných výdavkov, vreckové.
Výšku vreckového upravuje § 13 ods. 4 Zákona o cestovných náhradách a môže byť poskytnuté až do výšky 40 % stravného.
Poskytnutí a výške vreckového rozhoduje zamestnávateľ. Výška vreckového môže byť rozdielna pre jednotlivých zamestnancov, alebo pre skupiny zamestnancov.
Rozdielna výška vreckového môže byť stanovená časovým pásmom, či krajinou.
Vreckové sa vždy vypočíta zo stravného:
- pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia SR nad 12 hodín sa vreckové počíta vždy zo základnej sadzby stravného,
- pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia SR nad 6 hodín až 12 hodín sa vreckové počíta vždy z výšky 50 % zo základnej sadzby stravného,
- pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia SR do 6 hodín vrátane, sa vreckové počíta vždy z výšky 25 % zo základnej sadzby stravného.
Výpočet vreckového sa teda neviaže na skutočne poskytnuté stravné zamestnancovi.[3]
Porovnanie preukázateľných náhrad pri zahraničnej pracovnej ceste pre
zamestnanca a SZČO
| Zamestnanec | SZČO | |
| Náhrada preukázaných cestovných výdavkov | ✓ | ✓ |
| Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie | ✓ | ✓ |
| Náhrada potrebných vedľajších výdavkov | ✓ | ✓ |
| Poistenie liečebných nákladov v zahraničí | ✓ | ✓ |
| Povinné alebo odporúčané očkovanie | ✓ | ✓ |
| Náhrada za cesty na návštevu rodiny | ✓ | ✓ |
| Stravné | ✓ | ✓ |
Zdroj: vlastné spracovanie
Rozdiel pri uplatňovaní preukázateľných nákladov na zahraničnú pracovnú cestu zamestnanca a SZČO spočíva v tom, že SZČO je povinná vydokladovať blokmi, faktúrami, cestovnými lístkami, letenkami, nákladmi na PHM všetky výdavky, v prípade straty dokladu a nebude možné si daný náklad uplatniť. U zamestnanca môže zamestnávateľ podľa § 35 ods. 1 zákona o cestovných náhradách uznať tento výdavok aj bez preukázania.
Spracovala: Mgr. Martina Megová, Ekonóm OZ DLV
[1] Dostupné online, dňa 11.9.2025: https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/cestovne-nahrady/zahranicna-cesta/
2 Dostupné online, dňa 11.9.2025: https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/cestovne-nahrady/zahranicna-cesta/