Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce: „Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.“
Právne vety:
- Ak dôjde k pracovnému úrazu zamestnanca napr. pri očiste alebo prezliekaní, ktoré je odôvodnené povahou práce (musí byť splnená podmienka potrebnosti), a to aj mimo rámca pracovného času zamestnanca (na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny), budú sa tieto úkony považovať za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
- Ak dôjde k úrazu zamestnanca pri plnení pracovných úloh napríklad tým spôsobom, že ho napadne iný zamestnanec alebo osoba, ktorá pracuje u zamestnávateľa, ide o pracovný úraz, pretože pri posudzovaní objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca je rozhodujúce, že mu škoda vznikla pri plnení pracovných úloh, a nie to, kto je pôvodcom škody.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1CdoPr/12/2024 zo dňa 26.02.2025
Predstavte si situáciu, že prídete do šatne zamestnávateľa, aby ste sa mohli prezliecť a fyzicky vás napadne iný zamestnanec. Pôjde o pracovný úraz alebo nie? Najvyšší súd SR potvrdil, že hovoríme o pracovnom úraze.
„Je možné považovať úkony zamestnanca pred nástupom na pracovnú zmenu, vykonávané v šatni zamestnávateľa s úmyslom prezliecť sa do pracovného odevu, za úkony v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce?“ dovolací súd poukázal na viaceré názory prezentované v odbornej literatúre, podľa ktorých nie je možné takéto úkony jednoznačne vymenovať vzhľadom na rôznorodosť práce, ale tieto úkony je potrebné posúdiť z miestneho, časového a vecného hľadiska, aby mohli byť kvalifikované ako činnosti, ktoré priamo súvisia s plnením pracovných úloh. Ustanovenie § 220 ods. 2 Zákonníka práce uvádza, že takýmito úkonmi sú aj úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej skončení. „Typickými úkonmi potrebnými na výkon práce a úkonmi, ktoré sú počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení, hoci ich zákon výslovne neuvádza, sú napríklad prezliekanie zamestnanca pred a po skončení pracovnej zmeny, vykonanie osobnej hygieny, účasť na školení organizovanom zamestnávateľom a podobne.(KRAJČO, Jaroslav. § 195. In: KRAJČO, Jaroslav, PREISINGER, Marian, SUČANSKÁ, Daniela. Zákonník práce. Komentár. IURA EDITION, 2002, 798s., ISBN 80-89047-27-0, s. 628-638.)“. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že pokiaľ dôjde k pracovnému úrazu zamestnanca pri prezliekaní, ktoré je potrebné vzhľadom na povahu vykonávanej práce, úkon výmeny šatstva za pracovný odev sa bude považovať za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
„Je možné považovať jednostranný fyzický útok zamestnanca na iného zamestnanca, ktorý v momente útoku vykonával úkony v súvislosti s prezliekaním, resp. úkony s úmyslom sa prezliecť do pracovného odevu pred nástupom na pracovnú zmenu, za pracovný úraz v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce?“ dovolací súd vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR publikovaného pod č. R 11/1976, odpovedá, že pokiaľ dôjde k úrazu zamestnanca pri plnení pracovných úloh tak, že ho napadne osoba pracujúca u zamestnávateľa, pôjde o pracovný úraz, nakoľko pri posudzovaní objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca je rozhodujúce, že mu škoda vznikla pri plnení pracovných úloh, a nie to, kto je pôvodca škody.
Ďalej dovolací súd vysvetľuje, že pri určovaní rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom, ktorý zamestnancovi vznikol po fyzickom útoku zo strany iného zamestnanca, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 196 Zákonníka práce, ktoré upravuje objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa.
Spracoval: Ing. Robert Staško
Zdroj: najpravo.sk