Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu prislúchajú cestovné náhrady, ktoré upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách.
Zákonné nároky zamestnanca pri zahraničnej pracovnej ceste vznikajú len a výlučne v prípade, že je medzi zamestnancom a zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah.
„Fyzická osoba s príjmami z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti si môže uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené pri zahraničnej pracovnej ceste najviac vo výške, ako je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestných náhradách.“[1]
Stravné
Stravné patrí medzi nárokovateľné náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste a je poskytované za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty.
Trvanie zahraničnej pracovnej cesty je rozdelené na tri časové pásma:
- do 6 hodín vrátane,
- nad 12 hodín až 12 hodín,
- nad 12 hodín.
Dolná časová hranica nie je ustanovená pre vznik nároku na stravné.
V prípade, ak zamestnanec v rámci jedného kalendárneho dňa vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, stravné sa poskytuje podľa § 13 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za každú pracovnú cestu samostatne.
Nárok na stravné má zamestnanec v eurách alebo cudzej mene podľa § 16 zákona o cestovných náhradách.
Výšku stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách stanovuje Opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z. platné od 1.1.2013.
Základné sadzby stravného:
- základná sadzba stravného pri trvaní zahraničnej pracovnej ceste nad 12 hodín,
- 50 % zo základnej sadzby stravného pri trvaní zahraničnej pracovnej cesty v rámci kalendárneho dňa od 6 do 12 hodín vrátane,
- 25 % zo základnej sadzby stravného pri trvaní zahraničnej pracovnej cesty v rámci kalendárneho dňa do 6 hodín vrátane.
V prípade ak zamestnanec v rámci jedného kalendárneho dňa prejde cez viaceré krajiny, je mu poskytnuté stravné nasledovne:
- v mene a výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín a v prípade,
- ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.
Zamestnávateľ pri poskytovaní stravného v eurách alebo v cudzej mene musí dodržať zásadu, že v rámci kalendárneho dňa a zahraničnej pracovnej cesty musí poskytnúť zamestnancovi stravné v eurách alebo v cudzej mene len vo výške podľa konkrétneho časového pásma t. j. bez ohľadu na to, v ktorých krajinách sa zdržiaval. (§ 13 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách)
Bezplatné zabezpečené stravovanie
Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas zahraničnej pracovnej cesty a kalendárneho (raňajky, obed a večera).
Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu.
Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas zahraničnej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.).
Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške).
Zásady krátenia stravného
Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 12 hodín.
- Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %,
- Za bezplatne zabezpečený obed o 40 % ,
- Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.
Ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného, nominálna hodnota krátenia za raňajky, obed a večeru sa vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Dôvody nekrátenia stravného
Zamestnancovi sa stravné v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa čase podávania bezplatného stravovania a pod).
Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi. (§ 13 ods. 9 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).[2]
Porovnanie preukázateľných náhrad pri zahraničnej pracovnej ceste pre
zamestnanca a SZČO
| Zamestnanec | SZČO | |
| Náhrada preukázaných cestovných výdavkov | ✓ | ✓ |
| Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie | ✓ | ✓ |
| Náhrada potrebných vedľajších výdavkov | ✓ | ✓ |
| Poistenie liečebných nákladov v zahraničí | ✓ | ✓ |
| Povinné alebo odporúčané očkovanie | ✓ | ✓ |
| Náhrada za cesty na návštevu rodiny | ✓ | ✓ |
| Stravné | ✓ | ✓ |
Zdroj: vlastné spracovanie
Rozdiel pri uplatňovaní preukázateľných nákladov na zahraničnú pracovnú cestu zamestnanca a SZČO spočíva v tom, že SZČO je povinná vydokladovať blokmi, faktúrami, cestovnými lístkami, letenkami, nákladmi na PHM všetky výdavky, v prípade straty dokladu a nebude možné si daný náklad uplatniť. U zamestnanca môže zamestnávateľ podľa § 35 ods. 1 zákona o cestovných náhradách uznať tento výdavok aj bez preukázania.
Spracovala: Mgr. Martina Megová
Ekonóm OZ DLV
[1] Dostupné online, dňa 6.8.2025: https://podpora.financnasprava.sk/067417-Cestovn%C3%A9-n%C3%A1hrady-SZ%C4%8CO-v-roku-2024
[2] Dostupné online, dňa: 6.8.2025: https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/cestovne-nahrady/zahranicna-cesta/