Pracovný pomer u zamestnávateľa je možné skončiť rôznymi spôsobmi:
- dohodou,
- výpoveďou,
- okamžitým skončením pracovného pomeru,
- skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe,
- uplynutím doby pri pracovnom pomere na určitú dobu a pod.
V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou, skončí pracovný pomer až uplynutím výpovednej doby. V tejto situácii môže nastať skutočnosť, že zamestnanec počas výpovednej doby odmietne svoj výkon práce alebo zamestnávateľ prestane vyplácať mzdu zamestnancovi.
Ak zamastenec prestane v rámci svojej výpovednej doby chodiť do práce a dopustí sa opakovaných, či dlhšie trvajúcich absencií, prípadne iného závažného porušenia pracovnej disciplíny, môže s ním zamestnávateľ kedykoľvek počas výpovednej doby skončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru. Pracovný pomer v tomto prípade zanikne dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Spôsobom skončenia pracovného pomeru v tomto prípade bude okamžité skončenie pracovného pomeru a nie výpoveď, lebo výpovedná doba neuplynula, ale počas jej plynutia skončil pracovný pomer iným spôsobom. Okamžitým skončením pracovného pomeru môže vo výpovednej dobe skončiť pracovný pomer aj zamestnanec. Pracovný pomer zaniká v tomto prípade okamžitým skončením pracovného pomeru.
Podľa rozhodnutia Krajského súdu Praha sp. zn. 6 Co 417/66 zo dňa 20.10.1966 (ZbNS pod R 67/1968), „Není vyloučeno, aby došlo k okamžitému zrušení pracovního poměru i po doručení výpovědi podle § 46 odst. 1 písm. c) zák. práce, popř. v průběhu výpovědní lhůty. Pouhé odmítnutí jiné práce (jmenovitě když nejsou splněny podmínky pro převedení na jinou práci podle § 37 zák. práce) v době po doručení výpovědi podle § 46 odst. 1 písm. c) zák. práce, popř. v průběhu výpovědní lhůty, není důvodem okamžitého zrušení pracovního poměru podle § 53 odst. 1 písm. b) zák. práce.“
Odvolací súd v rozhodnutí uviedol: „Ako už odvolací súd uviedol vo svojom prvom rozhodnutí zo dňa 08.07.2015 č.k. 6CoPr 7/2015-476, rozviazanie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi (vykonanými súčasne alebo postupne ) Zákonník práce ani iné právne predpisy nevylučujú (nezakazujú); jednotlivé právne úkony sa posudzujú samostatne a samostatne taktiež nastávajú ich právne účinky (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 2 Cdon 195/97). Rovnako platí, že ten istý pracovný pomer môže byť aj opakovane skončený ďalším zo spôsobov rozviazania pracovného pomeru uvedeným v zákone napriek tomu, že doposiaľ o platnosti predchádzajúceho rozväzovacieho úkonu nebolo súdom rozhodnuté (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 138/2003). Z uvedeného vyplýva, že nemožno dôvodne tvrdiť, že by pracovný pomer nemohol byť rozviazaný platnou výpoveďou z pracovného pomeru len preto, že zamestnávateľ neskôr voči zamestnancovi vykonal neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru.“
K možnosti skončiť pracovný pomer vo výpovednej dobe iným z dôvodov, odvolací súd uviedol: „Nie je vylúčené, aby došlo k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru aj po doručení výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, prípadne v priebehu výpovednej lehoty (viď R 67/1968).“
Spracovala:
JUDr. Simona Bednárová
Právnik OZ DLV