Prestávka na odpočinok a jedenie nie je luxus, ale vaše právo

image

Zdroj: Pixabay

Prestávka na odpočinok a jedenie nie je „výhoda“, ktorú vám zamestnávateľ môže alebo nemusí dopriať. Je to vaše právo, ktoré má slúžiť na to, aby ste si počas pracovnej zmeny oddýchli, najedli sa a načerpali sily. Ak od vás zamestnávateľ očakáva, že budete počas prestávky ďalej pracovať, vybavovať telefonáty alebo riešiť pracovné úlohy, je dobré vedieť, čo presne hovorí Zákonník práce a na čo máte ako zamestnanec nárok.

Aké prestávky pozná Zákonník práce?

Zákonník práce ustanovuje dve prestávky – prestávka na odpočinok a jedenie a prestávka poskytovaná z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. V tomto článku sa zameriame na prestávku na odpočinok a jedenie. 

Prestávku v práci upravuje § 91 Zákonníka práce (ďalej len ,,ZP“).

Po šiestich hodinách práce máte nárok na oddych 

Ak je pracovná zmena zamestnanca dlhšia ako šesť hodín zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi prestávku na odpočinok a jedenie, ktorá trvá 30 minút. V prípade mladistvého zamestnanca, ktorého zmena je dlhšia ako 4,5 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. 

V prípade prác, ktoré nie je možné prerušiť, sa musí zamestnancovi poskytnúť primeraný čas na odpočinok a jedenie, a to aj bez prerušenia prevádzky alebo práce. 

image

Zdroj: Pixabay

Zamestnávateľ môže poskytnúť aj dlhšiu prestávku, či dohodnúť podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo – ak u zamestnávateľa nemajú zastúpenie zástupcovia zamestnancov – môže o predĺžení rozhodnúť aj sám zamestnávateľ. 

Započítava sa prestávka do pracovného času?

Prestávka na odpočinok a jedenie sa nezapočítava do pracovného času (neplatí v prípade prác, ktoré nie je možné prerušiť, v tomto prípade sa musí zamestnancovi poskytnúť primeraný čas na odpočinok a jedenie, a to aj bez prerušenia prevádzky alebo práce). 

Prestávka sa neposkytuje na začiatku zmeny a na jej konci. 

Prestávka poskytovaná z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov sa započítava do pracovného času. 

Najčastejšie omyly a nejasnosti v praxi 

Zákonné vymedzenie však v praxi spôsobuje isté nejasnosti. ZP neustanovuje, kedy sa má prestávka na odpočinok a jedenie poskytovať. Ustanovuje len kedy sa nemôže poskytovať a aká minimálna dĺžka jej poskytnutia sa má dodržať (t. j. 30 minút – tzn. nemôže zamestnávateľ poskytnúť prestávku len 15 minút, ak zamestnanec odpracuje viac ako šesť hodín). Neustanovuje ani to či sa musí poskytnúť v celku alebo sa môže tých 30 minút rozdeliť. 

ZP ustanovuje v § 91 relatívne kogentné pravidlá. Tzn., že prestávku treba poskytnúť v dĺžke 30 minút, prípadne je možné ju predĺžiť. Z tohto vyplýva, že by sa prestávka mala poskytovať v celku, nemala by sa rozdeľovať a nesmie sa skrátiť pod 30 minút. 

Avšak podľa § 91 ods. 2 ZP „Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov.“ V praxi sa preto stáva, že po dohode so zástupcami zamestnancov sa napr. prestávka rozdelí na dve časti, čo sa ustanoví v kolektívnej zmluve.

Nárok na stravovanie po štyroch hodinách neznamená automaticky nárok na prestávku 

ZP neustanovuje, či sa má prestávka poskytnúť napríklad po odpracovaní 2 hodín, 4 hodín alebo po 4,5 hodinách. § 91 ZP ustanovuje nárok na prestávku, ak zamestnanec odpracuje 6 hodín, zároveň však § 152 ZP ustanovuje nárok na stravovanie po odpracovaní viac ako 4 hodín v rámci pracovnej zmeny. 

image

Zdroj: Unsplash

Rozličná úprava týchto paragrafov spôsobuje nejasnosti, pretože, si zamestnanci myslia, že zamestnávateľ musí poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie po odpracovaní 4 hodín, kedy mu vzniká nárok na stravovanie podľa § 152 ZP. Nie je to pravda, pretože ZP takúto povinnosť neustanovuje. 

Najdôležitejších 5 zásad o prestávkach na odpočinok a jedenie

Na záver uvádzame zásady poskytovania prestávky na odpočinok a jedenie:

  1. Prestávka sa poskytuje v rozsahu minimálne 30 minút, ak pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín – pri mladistvých, ak pracovná zmena je dlhšia ako 4,5 hodiny.
  2. Je možné dĺžku predĺžiť, prípadne rozdeliť po dohode so zástupcami zamestnancov.
  3. Zákonník práce neustanovuje, kedy musí zamestnávateľ poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie.
  4. Prestávka sa nesmie poskytnúť na začiatku a konci zmeny.
  5. Nezapočítava sa do pracovného času – to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.

Nenechajte si vziať právo na prestávku

Prestávka na odpočinok a jedenie nie je formalita ani „čas navyše“, ktorý by ste mali obetovať v prospech práce. Je to zákonom garantovaný priestor na oddych a regeneráciu, ktorý má chrániť vaše zdravie, bezpečnosť aj pracovný výkon. Preto si svoje právo na prestávku nenechajte vziať. Oddych nie je prejav slabosti ani neochoty pracovať – je prirodzenou súčasťou každého zodpovedného zamestnanca. 

A keby čokoľvek s vaším zamestnávateľom nefungovalo – vždy sa ako člen Odborového zväzu DREVO, LESY, VODA môžete ozvať našej odborovej právničke JUDr. Simone Bednárovej, ktorá vám poskytne právnu konzultáciu úplne zadarmo.

Kontaktovať odborovú právničku

_____
Spracovala:
JUDr. Simona Bednárová

právnička OZ DLV