Na pracoviskách existujú nebezpečenstvá súvisiace s prácou, ktoré môžu závažne ovplyvniť zdravie ľudí. Týmito nebezpečenstvami sú nebezpečné faktory pracovného prostredia. Dlhodobým alebo opakovaným pôsobením na zamestnancov môže dôjsť k takému poškodeniu zdravia, že týmto zamestnancov je priznaná choroba z povolania. Príklad: dlhodobé vystavenie zamestnancov nadmernému hluku môže spôsobiť chorobu z povolania strata sluchu z hluku, práca vo vynútenej polohe: choroba z dlhodobého nadmerného zaťaženia končatín a iné). Náhlym a okamžitým pôsobením veľmi nebezpečných chemických faktorov môže byť spôsobený pracovný úraz . Príklad: poliatie kyselinou a následne poleptanie pokožky.
- fyzikálne faktory pracovného prostredia (Vyhláška MZ SR č. 98/2016 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a náležitosti návrhu na zaradenie prác do kategórií
- hluk
Ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnancov v súvislosti s expozíciou hluku pri práci je v podmienkach SR ustanovená:
- v zákone NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov,
- v zákone NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- v aproximačnom nariadení vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády SR č. 555/2006 Z. z.
Podľa § 32 zákona č. 355/2007 Z. z. sú zamestnávatelia, ktorí používajú alebo prevádzkujú zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku, povinní zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozíciu zamestnancov hluku, a tým zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.
V nariadení vlády SR č. 115/2006 Z. z., ktorými sa prebrala Smernica 2003/10/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 6. apríla 2003 sú ustanovené ďalšie požiadavky, ktoré sa vzťahujú na všetky činnosti, pri ktorých sú zamestnanci počas pracovného času vystavení rizikám z hluku v dôsledku ich práce.
Rozsah požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosti pred hlukom má zabezpečiť dostatočnú mieru ochrany zdravia a bezpečnosti a pri ich plnení sú zamestnávatelia povinní:
- Posúdiť úroveň hluku, ktorému sú zamestnanci exponovaní, a ak je to potrebné, musia zabezpečiť meranie úrovne hluku. Ak možno predpokladať prekročenie akčných hodnôt expozície hluku, musia sa vykonať merania expozície hluku zamestnancov (profesií).
- V prípade prekročenia akčných hodnôt expozície hluku vypracovať posudok o riziku a určiť opatrenia, ktoré sa majú vykonať na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie expozície.
Užitočné informácie o opatreniach na ochranu zamestnancov pred poškodením zdravia hlukom sú zhrnuté aj v príručke dobrej praxe „Obmedzte hluk“ vydanej Národným inšpektorátom práce.
- vibrácie
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozície zamestnancov vibráciám a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. - ionizujúce žiarenie
- elektromagnetické žiarenie
- optické žiarenie
- zvýšený tlak vzduchu
- fyzická záťaž (napríklad práce spojené s premiestňovaním bremien, práce vykonávané prevažne v základnej polohe (v sede, v stoji) „Ručná manipulácia s bremenami“
- záťaž teplom a chladom
Uvedenú problematiku rieši vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci; Tá uvádza požiadavky na hodnotenie zdravotného rizika (náležitosti posudku o riziku – § 8 vyhlášky) a na obsah prevádzkového poriadku (§ 9 vyhlášky). Na rozdiel od posúdenia rizika, ktoré je potrebné urobiť vždy ak sú zamestnanci na pracovisku exponovaní zdrojom tepla alebo chladu z technologických dôvodov a na vonkajších pracoviskách za mimoriadne teplých alebo mimoriadne chladných dní, prevádzkový poriadok je zamestnávateľ povinný vypracovať a predložiť na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva len ak posúdenie rizika preukáže záťaž teplom alebo chladom.
Ochranné a preventívne opatrenia pred záťažou teplom a chladom pri práci musí zamestnávateľ vykonávať aj vtedy, ak teploty ešte nedosahujú hodnoty oprávňujúce k stanoveniu režimu dlhodobo a krátkodobo únosného času práce, pretože samotné prekročenie prípustnej teploty je už dôvodom aj na vykonávanie ďalších opatrení podľa prílohy č. 3 vyhlášky (posun začiatku pracovnej zmeny, striedanie/rotácia zamestnancov, klimatizácia alebo nútené vetranie a pod.). Uvedené opatrenia sú len príklady (teda nie je to úplný zoznam) a vykonávajú sa iba tie z vymenovaných opatrení, ktoré sú odôvodnené a vykonateľné v daných podmienkach a majú ochranný a preventívny účinok na zdravie zamestnancov pred záťažou teplom a chladom pri práci.
Stanovenie dlhodobo a krátkodobo únosného času práce sa realizuje podľa tabuliek č. 1 až 15 prílohy č. 3 vyhlášky. V prípade iných vstupných parametrov, než aké sú uvedené v týchto tabuľkách (iná vlhkosť, prúdenie vzduchu či vlastnosti odevu) umožňuje vyhláška výpočet dlhodobo a krátkodobo únosného času práce podľa normy STN EN ISO 7933. Dodržiavanie dlhodobo a krátkodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním práce a odpočinku.
- nebezpečné látky
- chemické faktory pracovného prostredia
- pevné aerosóly a prach
- karcinogénne a mutagénne faktory
- faktory spôsobujúce vznik profesionálnych kožných ochorení
- faktory spôsobujúce profesionálne alergické ochorenia dýchacích ciest alebo očných spojoviek
- biologické faktory
- psycho-sociálne faktory
- psychická záťaž (napríklad vnútené pracovné tempo, monotónnosť zvýšená senzorická záťaž)
Základné povinnosti zamestnávateľa v prípade, že jeho zamestnanci vykonávajú činnosti pri ktorých sú exponovaní nebezpečným faktorom pracovného prostredia:
- posudzovanie rizík (vypracovanie posudku o riziku)
- identifikácia nebezpečných faktorov pracovného prostredia
- hodnotenie rizík (vypracovanie posudku o riziku)
- prijímanie opatrení na elimináciu alebo zníženie rizík s nasledovnou postupnosťou:
- eliminácia (vylúčenie) rizík
- odstránenie rizík pri zdroji
- nahradenie nebezpečného menej nebezpečným
- uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení individuálnymi ochrannými opatreniami
- informovanie a oboznamovanie zamestnancov
Pre zamestnancov exponovaných nebezpečným faktorom pracovného prostredia sa musí informovanie a oboznamovanie vykonávať minimálne 1x za rok. V inštrukciách by mali byť opísané riziká navrhovanej práce a mali by odporúčať ochranné opatrenia, ktoré by mali byť zavedené (napr. zariadenie, ktoré sa má používať, osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré musia zamestnanci používať pri práci). Inštrukcie by mali byť podané tak, aby im pracovníci mohli ľahko porozumieť. V prípade, že zamestnanci pri vzniku udalosti musia používať dýchacie prístroje, je potrebné aby absolvovali praktický zácvik v používaní týchto prístrojov (1x za rok). Praktický zácvik v intervaloch 1x za rok musia absolvovať aj zamestnanci pri precvičovaní si havarijných plánov. Užitočné informácie o hodnotení rizík a prijímaní opatrení na pracoviskách s nebezpečnými chemickými faktormi sú v odporúčaní EK.
Zdroj: NIP SR