Práca vo sviatok

Facebook
Twitter
LinkedIn
Pinterest
WhatsApp
Email
Print

V úvode tohto článku je potrebné najskôr definovať čo považujeme v našej platnej legislatíve za sviatky. Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 241/1993 Z. z.) ustanovuje, že sviatkom sa podľa tohto zákona rozumie: 

  • štátny sviatok 
  • dni pracovného pokoja.

Dni pracovného pokoja sú považované za sviatok ak zákon č. 241/1993 Z. z. neustanovuje inak. V súlade so zákonom č. 241/1993 Z. z. štátnymi sviatkami sú: 

  • 1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky,
  • 5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda,
  • 29. augusta – výročie Slovenského národného povstania, 
  • 1. septembra – Deň Ústavy Slovenskej republiky, 
  • 28. októbra – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,
  • 17. novembra – Deň boja za slobodu a demokraciu. 

Za dni pracovného pokoja, okrem nedieľ považujeme aj tieto sviatky: 

  • 6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov,
  • Veľký piatok,
  • Veľkonočný pondelok,
  • 1. máj – Sviatok práce
  • 15. september – Sedembolestná Panna Mária,
  • 1. november – sviatok Všetkých svätých,
  • 24. december – Štedrý deň, 
  • 25. december – prvý sviatok vianočný, 
  • 26. december – druhý sviatok vianočný, 
  • 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom. 

Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákonník práce“) štátny sviatok 28. októbra Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu nie je dňom pracovného pokoja podľa ods. 1 ani sviatkom. 

Podľa § 94 Zákonníka práce ,,Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ V dňoch pracovného pokoja môže zamestnávateľ prácu nariadiť len výnimočne, ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov musí zamestnávateľ takéto naradenie práce v dňoch pracovného pokoja prerokovať so zástupcami zamestnancov. 

V súlade s § 94 ods. 3 a s jeho taxatívnym vymedzením: ,,V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

a) naliehavé opravárske práce,

b) nakladacie a vykladacie práce,

c) inventúrne a uzávierkové práce,

d) práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,

e) práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

f) práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

g) kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,

h) naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.“

Ďalej Zákonník práce upravuje v § 94 ods. 4: ,,Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.“ a v ods. 5: ,,V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.“

Príloha č. 1a: Maloobchodný predaj, pri ktorom možno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu v dňoch ustanovených zákonom: 

  • maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, 
  • maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
  • maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, 
  • predaj cestovných lístkov,
  • predaj suvenírov,
  • predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.

Zamestnávateľ môže za podmienok, ktoré ustanovuje § 94 Zákonníka práce nariadiť zamestnancovi alebo so zamestnancom dohodnúť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý samu jeho mesačná mzda nekráti. 

Do mzdy sa mzdové zvýhodnenie za sviatok nezapočítava – nepovažujeme to za mzdu podľa Zákonníka práce. Ak zamestnanec pracuje vo sviatok patrí mu mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku (čiže mzda + mzdové zvýhodnenie 100%). Mzdové zvýhodnenie patrí zamestnancovi aj vtedy, ak prácu vykonáva vo sviatok a tento sviatok pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. 

Na základe § 122 ods. 2 Zákonníka práce: ,,Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety.“ Ďalšie podmienky upravuje § 122 v ods. 3 až 5 Zákonníka práce. 

§ 122 ods. 5 Zákonníka práce upravuje kedy zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa ods. 3 druhej vety:

  • nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku,
  • bezprostredne po ňom nasledujúcu,
  • zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.

Podľa § 52 ods. 7 Zákonníka práce v prípade domáckej práce a telepráce, ak si zamestnanec sám rozvrhne pracovný čas, jeho pracovný pomer sa spravuje Zákonníkom práce s určitými odchýlkami, ktoré sú ustanovené v písmene a) až d).  Konkrétne v písmene d) tohto paragrafu sa ustanovuje, že zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Zamestnancovi by patrilo mzdové zvýhodnenie v prípade domácej práce a telepráce, ak by sa dohodol so zamestnávateľom inak.  

Dňa 13.7.2022

Mgr. Simona Bednárová 
Právnik OZ DLV