Kto je zamestnancom?

Facebook
Twitter
LinkedIn
Pinterest
WhatsApp
Email
Print

Ak by sme hľadali definíciu pojmu zamestnanca musíme sa pozrieť do ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákonník práce“), konkrétne do § 11 ods. 1, ktorý ustanovuje, že ,,zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu“. Je pravdou, že táto definícia predstavuje len všeobecne vymedzenie pojmu zamestnanca. Literatúra a teoretici uvádzajú rôzne definície, no v tomto prípade budeme vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie si môže prečítať v Zákonníku prácu hocikto, čo však znamenajú jednotlivé pojmy, čiže aký je výklad jednotlivých pojmov v tomto ustanovení to už nemusí byť každému na prvý pohľad jasné a jednoznačné. Pre lepšie pochopenie kto je zamestnancov uvádzam výklad jednotlivých pojmov, ktoré sú podľa môjho názoru dôležité pre výklad z definície podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce, ktorými sú: zamestnanec a obdobný pracovný vzťah. 

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) ustanovuje vo svojich § 7 až 10 dôležité informácie o fyzickej osobe. Presnú legálnu definíciu fyzickej osoby nenájdeme v legislatívne vymedzenú. Môžeme vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka. Fyzická osoba je tá, ktorá má spôsobilosť na práva a povinnosti, ktorú nadobúda narodením. Takúto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Táto spôsobilosť zaniká smrťou. Ďalej má fyzická osoba spôsobilosť na právne úkony, tzn. môže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto spôsobilosť vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou, ktorú nadobudne v 18 roku svojho života. Je však jedna výnimka, kedy fyzická osoba môže nadobudnúť spôsobilosť na právne úkony pred dovŕšením 18 roku svojho života. Hovoríme o nadobudnutí plnoletosti uzavretím manželstva. V pracovnoprávnych vzťahoch je práca fyzickej osoby do 15 rokov alebo nad 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzka je zakázaná, okrem prípadu ak takáto fyzická osoba vykonáva ľahké práce, ktoré svojim charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri :

a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,

b) športových podujatiach,

c) reklamných činnostiach,

d) iných činnostiach neuvedených v písmenách a) až c), ak ide o fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky. (§ 11 ods. 4 a 5 Zákonník práce). (§ 11 ods. 4 Zákonníka práce) 

Najväčší problém v praxi robí výklad pojmu ,,obdobné pracovné vzťahy“. Automaticky by každého hneď napadlo, že obdobné pracovné vzťahy budú tie, ktoré vznikajú na základe dohody o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru. Takéto tvrdenie nie je správne. Vymedzenie pojmu zamestnanec v našej legislatíve vychádza zo širšieho pojmu zamestnanca. Čo je však užšie a širšie vymedzenie ? V užšom vymedzení je zamestnanec fyzická osoba, ktorá na základe zmluvy vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa v pracovnom pomere. V širšom vymedzení medzi zamestnanca zahŕňame fyzickú osobu v pracovnom pomere, ale aj fyzickú osobu, ktorá pracuje na základe dohody o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru, ale aj tie, ktoré pracujú v štátnozamestnaneckom vzťahu. Čo teda znamená v ,,obdobných pracovný vzťahoch“ ? Legálnu definíciu tohto pojmu nemáme. Je pravdou, že na tento pojem sú rôzne názory ale stotožňujem sa s názorom, že obdobný pracovný vzťah je napr. pracovný vzťah, ktorý upravuje napr. zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, pretože aj keď môžu ísť v niektorých situáciách podľa Zákonníka práce, stále vychádzajú najmä zo zákona č. 315/2011 Z. z.. Dôležité z celého pojmu je, že dohody o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru nie sú obdobným pracovným vzťahom.