Dovolenka – práva, povinnosti a najčastejšie omyly

Pracovný a súkromný život sú dve odlišné veci, aj napriek tomu spolu súvisia. Dovolenku si každý spája najmä s oddychom pri mori, na horách alebo len tak doma na záhrade. Zákonník práce upravuje Dovolenku v § 100 až § 117. Účelom dovolenky je psychická a fyzická regenerácia pracovných síl zamestnanca tak, aby po jej vyčerpaní mal zamestnanec opäť dostatok pracovných síl na plnenie si svojich pracovných úloh.

Zamestnanec sa nemôže vzdať nároku na dovolenku

Takže, ak by ste napríklad povedali zamestnávateľovi, že vy nechcete dovolenku, pretože si bez práce neviete predstaviť svoj život, tak bohužiaľ, dovolenka vám zostáva.

Dovolenka sa nededí, tzn. ak napr. zamestnanec zomrie, neprechádza nevyčerpaná dovolenka na dedičov. Čo sa však dedí? Náhrada mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky.

Aké druhy dovolenky poznáme?

  • dovolenka za kalendárny rok,
  • pomerná časť dovolenky,
  • dovolenka za odpracované dni,
  • dodatková dovolenka.

Dovolenka za kalendárny rok

Nárok vzniká vtedy, ak zamestnanec počas nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku – v každom kalendárnom roku musí zamestnanec odpracovať aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa (nepretržite). Čo ak zamestnanec neodpracuje aspoň 60 dní alebo to nie je nepretržite a u toho istého zamestnávateľa? V tomto prípade hovoríme o pomernej časti dovolenky.

Pomerná časť dovolenky

Nárok na ňu vzniká, ak zamestnanec nemal nepretržite pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Dovolenka za odpracované dni

Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.

Dodatková dovolenka

Ide o dovolenku, ktorá je špecifická tým, že patrí aj špecifickým zamestnancom. Takým, ktorí pracujú po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Táto dovolenka sa musí čerpať vždy prednostne, pred zvyšnými druhmi dovolenky. Zamestnávateľ nemôže za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku poskytnúť náhradu mzdy. 

Výmera dovolenky

Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Ak má zamestnanec v danom kalendárnom roku najmenej 33 rokov veku alebo sa trvale stará o dieťa dovolenka sa zvyšuje na najmenej 5 týždňov. Zákon upravuje len minimálne nároky, preto je možné v kolektívnej zmluve vyjednať viac dní dovolenky. Osem týždňov dovolenky majú napr. vysokoškolskí učitelia, pedagogický zamestnanec a pod.

Možno si teraz hovoríte, aký je teda rozdiel medzi pomernou časťou dovolenky a za odpracované dni, tak si uvedieme príklad pre lepšie pochopenie:

Pomerná časť dovolenky

Zamestnanec nastúpi do práce 1.4.2026 a pracovný pomer trval do 31.12.2026 (čiže nie celý kalendárny rok) Zamestnanec mal nárok na 25 dní dovolenky, pretože mal už 33 rokov. Nakoľko jeho pracovný pomer trval len 9 mesiacov, má nárok na 18,5 dňa alebo 19 dní po zaokrúhlení, pretože 25:12 = 2,083 (tzn. 2,083 x 9).

Dovolenka za odpracované dni

Najčastejšie ide o prípad, ak zamestnanec skončí pracovný pomer v skúšobnej dobe alebo je zamestnanec dlhodobo PN, v tomto prípade sa vypočíta dovolenka za odpracované dni, za každých 21 odpracovaných kalendárnych dní, patrí zamestnancovi jedna dvanástina ak zamestnanec neodpracuje 21 kalendárnych dní, nevzniká mu nárok na dovolenku.

Čo považujeme za týždeň dovolenky?
7 po sebe nasledujúcich dní.

Kto určuje čerpanie dovolenky?

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, ktorý je povinný čerpanie dovolenky prerokovať so zamestnancom, v zmysle schváleného plánu dovoleniek zástupcami zamestnancov tak, aby zamestnanec mohol dovolenku čerpať vcelku, a to do konca kalendárneho roka.

Zamestnávateľ je tiež povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má tento zamestnanec na 4 týždenne nárok, a ak tomu nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Ak je dovolenka poskytovaná vo viacerých častiach, musí byť jedna časť aspoň dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie je mimoriadna situácia, čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred, toto obdobie však môže skrátiť, ak s tým zamestnanec súhlasí. Bežne sa v praxi čerpanie dovolenky dohodne aj deň vopred, ak obe strany súhlasia.

Časté otázky ohľadom dovolenky

Môže nastať aj situácia, že zamestnanec už má dovolenku schválenú, ale v práci vzniknú naliehavé práce, tak mu zamestnávateľ čerpanie dovolenky zruší? Áno. V tomto prípade je zamestnávateľ povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli, pretože zamestnávateľ mu čerpanie dovolenky zmenil, prípadne ho z dovolenky odvolal.

Kedy vám zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky? Počas PN, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť. 

Môžem čerpať dovolenku aj keď som ešte nesplnil podmienky pre vznik nároku? Áno, ak zamestnávateľ môže predpokladať, že tieto podmienky splníte do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru.

Čo v prípade, ak si v danom kalendárnom roku nemôžem vyčerpať dovolenku?

Zamestnávateľ by sa mal pokúsiť určiť čerpanie do konca kalendárneho roka, ak sa mu to nepodarí, v tomto prípade si dovolenku prenesiete do nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade, že zamestnávateľ neručí čerpanie dovolenky ani do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť čerpanie dovolenky sám. Zamestnanec to urobí písomne, najmenej 30 dní vopred. Lehotu je možné skrátiť, ak s tým zamestnávateľ súhlasí. Ak si však ani zamestnanec neurčí čerpanie dovolenky sám, tak je možné dovolenku tzv. preplatiť – zamestnancovi patrí za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.