[1] Dostupné na: https://premium.najpravo.sk/judikatura-prerokovanie-ziadosti-zamestnavatela-zastupcami-zamestnancov/
Opätovne Vám prinášame najnovší Rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý sa týka prerokovania žiadosti zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov.
Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať zákonom stanovené otázky so zástupcami zamestnancov, je nezávislé od skutočnosti, či daná odborová organizácia pri prerokovaní postupovala v súlade so svojimi internými dokumentmi.
Právna veta:
Súd v zásade nie je oprávnený skúmať spôsob interného prerokovania žiadosti zamestnávateľa príslušnou odborovou organizáciou a ani posudzovať platnosť aktu obsahujúceho jej prejav vôle. Prípadné porušenie vnútro-odborových dokumentov zástupcami zamestnancov pri prerokovaní žiadosti v zmysle § 252o Zákonníka práce nemôže ísť na ťarchu zamestnávateľa, ktorý postupoval v zmysle právnych predpisov, pretože by to vytváralo nežiaducu nerovnováhu v pracovnoprávnom vzťahu v neprospech zamestnávateľa.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4CdoPr/14/2024, zo dňa 20.02.2025)
Skutkový stav:
Žalobkyňa (zamestnanec) sa domáhala, aby súd určil, že jej pracovný pomer u žalovanej nemocnice sa považuje za pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas a že naďalej trvá. Pracovný pomer medzi žalobkyňou (zamestnanec) a žalovanou (zamestnávateľ) bol uzatvorený na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú a predĺžený dohodou o zmene pracovných podmienok od 01.01.2020 do 31.12.2020 a následne predĺžený ďalšou dohodou do 31.12.2021. Pracovný pomer mal byť ukončený v čase mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ochorením COVID-19, preto žalovaná v súlade s prechodným ustanovením § 252o Zákonníka práce:
„(1) Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok. Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa skončil v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho opätovné dohodnutie podľa § 48 ods. 2, je možné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní opätovne dohodnúť jedenkrát a najviac na jeden rok.
(2) Zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa odseku 1 vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak k prerokovaniu podľa prvej vety nedôjde, pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčitý čas.“
a po prerokovaní tohto predĺženia so zástupcami zamestnancov opätovne predĺžila pracovný pomer so žalobkyňou na ďalší rok. Žalobkyňa tvrdila, že opätovné predĺženie jej pracovného pomeru na ďalší rok nebolo riadne prerokované so zástupcami zamestnancov zákonom požadovaným spôsobom, a preto v súlade s ustanovením § 252o ods. 2 Zákonníka práce sa tento pracovný pomer má považovať za uzatvorený na neurčitý čas.
Prvostupňový súd mal za preukázané, že zamestnávateľ dodržal všetky hmotnoprávne podmienky prerokovania, nakoľko zástupcom zamestnancov bola predložená písomná žiadosť, ktorú prerokovali traja prítomní členovia z piatich členov Výboru základnej organizácie zástupcov zamestnancov, a zaslali žalovanej písomnú odpoveď, že s týmto predĺžením súhlasia a z tohto dôvodu nemožno považovať pracovný pomer za automaticky uzatvorený na neurčitý čas. Zamestnanec sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR:
Prerokovaním je potrebné chápať výmenu názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Ide o istú formu spolupráce, v rámci ktorej má zamestnávateľ povinnosť predložiť príslušnému odborovému orgánu na prerokovanie, resp. prekonzultovanie vymenované okruhy otázok ešte predtým, ako v konkrétnej veci rozhodne; „forma prerokovania nie je zákonom určená, preto sa môže uskutočniť ústne, ale aj písomne.“ Prerokovanie teda musí zahŕňať aj možnosť prípadnej reakcie zo strany zástupcov zamestnancov. „Prerokovanie však neznamená, že by sa malo prikročiť k spoločnému zasadnutiu zamestnávateľa a odborovej organizácie. Zákon bližšie nestanovuje žiadne podmienky, v ktorých má zamestnávateľ alebo odborová organizácia konať.“ S poukazom na existujúcu judikatúru súd dopĺňa, že zamestnávateľ, ktorý si splnil svoju zákonnú povinnosť a predložil zástupcom zamestnancom príslušnú žiadosť na prerokovanie, nemôže ovplyvniť, či títo jeho žiadosť prerokujú a ako budú pristupovať k ochrane práv zamestnanca, ani nemá možnosť ovplyvniť výsledok tohto prerokovacieho procesu.
K argumentácii žalobkyne (zamestnanec), ktorá namietala neexistenciu písomného záznamu z prerokovania, ako aj neúčasť všetkých členov Výboru odborovej organizácie, dovolací súd poukázal, že pre právne postavenie odborovej organizácie sú rozhodujúce jej interné dokumenty, predovšetkým stanovy odborovej organizácie. „Vo veci konštituovania štruktúry odborových orgánov, vrátane vymedzenia rozsahu ich kompetencií a kreovania ich vôle ide o výlučne vnútornú záležitosť odborovej organizácie, ktorú zákon nijakým spôsob neobmedzuje. Proces prerokovania v zmysle Zákonníka práce bude teda v konkrétnom prípade závisieť od rozdelenia kompetencií medzi odborovými orgánmi odborovej organizácie a úpravy kreovania ich vôle v zmysle ich vnútro-odborových dokumentov (spravidla stanov).“
Vychádzajúc zo stanov dotknutej odborovej organizácie vyplýva, že jej príslušný orgán je uznášaniaschopný za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny jej členov, pričom ak sa tak nestane ani po uplynutí jednej hodiny od vopred určeného času začiatku zasadnutia, je uznášaniaschopný nezávisle od počtu prítomných členov. Rozhodnutie sa prijíma súhlasom nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov.
Ďalej dovolací súd objasnil, že zo žiadneho interného dokumenty odborovej organizácie nevyplýva povinnosť vyhotovovať zápisnicu z prerokovania, ani povinnosť doručiť dokumentáciu alebo žiadosť všetkým jej členom, a rovnako táto povinnosť nie je uložená ani žiadnym právnym predpisom.
Dovolanie súd zamietol ako nedôvodné.
Spracovala: Mgr. Simona Bednárová