Dočasná pracovná neschopnosť, známa ako PN, je obdobie, počas ktorého človek pre svoj zdravotný stav nemôže vykonávať svoju prácu. Počas PN môže poistencovi za splnenia zákonných podmienok vzniknúť nárok na finančnú podporu vo forme náhrady príjmu alebo nemocenského. Pravidlá sa pritom líšia podľa toho, či ide o zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO).

Čo je to práceneschopnosť?

Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Počas tohto obdobia má nárok na finančnú podporu, ktorá sa poskytuje formou dvoch dávok. 

Počas práceneschopnosti sa vyplácajú dve rôzne dávky:

1. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti – vypláca zamestnávateľ od 1. do 14. dňa práceneschopnosti.
2. Nemocenské – vypláca Sociálna poisťovňa od 15. dňa práceneschopnosti.

Od 1. januára 2026 teda zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu počas prvých 14 dní PN a Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 15. dňa. Sociálna poisťovňa

Dôležité: Pri SZČO je situácia odlišná. Ak spĺňa zákonné podmienky, nemocenské môže byť vyplácané už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kto má nárok na nemocenské?

• zamestnanec,
• povinne nemocensky poistená SZČO,
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba,
• fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

Podmienky vzniku nároku na nemocenské upravuje § 29 a § 30 zákona o sociálnom poistení.

Ako dlho sa vypláca nemocenské?

Nemocenské sa vypláca maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. podporné obdobie). Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia PN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej PN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla PN, predchádzajúce obdobia PN sa do podporného obdobia nezapočítavajú. 

Ak by ste boli na PN napr. presne rok (52 týždňov) a opäť by ste ochoreli, Sociálna poisťovňa Vám nebude vyplácať žiadne nemocenské dávky, ale boli by ste na PN bez nároku na financie. Aby ste opäť mali nárok na nemocenské dávky, musíte sa vrátiť späť do práce.

Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni, mesačne pozadu, v dvoch výplatných termínoch – 15. a 27. deň v mesiaci.

POZOR! Nárok na výplatu dávky sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila.

Kedy nárok na nemocenské zaniká?

• dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,
• uplynutím 52 týždňov od vzniku PN,
• dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o odsúdení poistenca za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal práceneschopným,
• dňom smrti poistenca.

2. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) majú špecifické pravidlá pre výplatu nemocenských dávok, ktoré sa líšia od pravidiel pre zamestnancov.

PN u SZČO v roku 2026: Na čo má živnostník nárok?

Pre SZČO platia pri PN osobitné pravidlá.

Na rozdiel od zamestnanca nemá SZČO zamestnávateľa, ktorý by jej počas prvých dní PN poskytoval náhradu príjmu. Ak je však SZČO nemocensky poistená a spĺňa zákonné podmienky, môže jej vzniknúť nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.

Nárok na nemocenské môže vzniknúť už od prvého dňa PN

Pri povinne nemocensky poistenej SZČO môže za splnenia zákonných podmienok vzniknúť nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri elektronickej PN sa samostatná žiadosť o nemocenské spravidla nepodáva, keďže údaje o ePN slúžia aj na uplatnenie nároku na dávku.

Koľko dostane SZČO počas PN?

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Nemocenské predstavuje:

• 25 % DVZ alebo PDVZ za prvé tri dni PN,
• 55 % DVZ alebo PDVZ od štvrtého dňa PN.

Konkrétna suma preto závisí od vymeriavacieho základu poistenca.

Musí mať SZČO zaplatené poistné?

Áno. Pri povinne nemocensky poistenej SZČO sa pri posudzovaní nároku sleduje aj splnenie podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie.

SZČO by preto mala poistné uhrádzať riadne a včas.

Pri posudzovaní tejto podmienky sa podľa pravidiel Sociálnej poisťovne toleruje nedoplatok na nemocenskom poistení nižší ako 5 eur.

Zmeny pre SZČO v roku 2026

Rok 2026 priniesol zmeny v systéme sociálneho poistenia SZČO. Od 1. júla 2026 sa pri viacerých skupinách SZČO uplatňujú nové pravidlá týkajúce sa vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia a príjmového testu. Sociálna poisťovňa

Pri SZČO, ktoré spĺňajú podmienky na použitie osobitného vymeriavacieho základu, je v období od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026 osobitný vymeriavací základ 396,24 € a poistné z neho predstavuje 131,34 € mesačne. Sociálna poisťovňa

Pozor: Nejde o univerzálnu sumu odvodov pre každú SZČO. To, aký vymeriavací základ a poistné sa konkrétnej SZČO uplatní, závisí od jej situácie a splnenia zákonných podmienok.

Prečo je PN pre SZČO aj ekonomickou otázkou?

PN nemusí pre SZČO znamenať iba zdravotnú komplikáciu. Môže predstavovať aj výpadok príjmov z podnikania.

Nemocenská dávka nemusí pokryť celý rozdiel medzi bežným príjmom a príjmom počas PN. Pri dlhšej pracovnej neschopnosti preto môže byť dôležitá aj finančná rezerva.

SZČO by mala myslieť najmä na:

• výpadok príjmov,
• pravidelné výdavky,
• odvody a ďalšie povinnosti,
• prípadnú zastupiteľnosť počas PN,
• finančnú rezervu na dlhšie obdobie.

Na čo by SZČO nemala počas PN zabudnúť?

PN v roku 2026: čo si zapamätať?

Pre zamestnancov:

• prvých 14 dní PN rieši náhrada príjmu od zamestnávateľa,
• od 15. dňa vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa

Pre SZČO:

• pri splnení zákonných podmienok môže vzniknúť nárok na nemocenské od prvého dňa PN,
• výška nemocenského sa odvíja od DVZ alebo PDVZ,
• dôležité je splnenie podmienok nemocenského poistenia a zaplatenia poistného,
• v roku 2026 sa zároveň menili pravidlá sociálneho poistenia SZČO. Sociálna poisťovňa

Zdroj: Sociálna poisťovňa, informácie a pravidlá platné v roku 2026

Spracovali:

JUDr. Simona Bednárová

Mgr. Dominika Sochorová