Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu prislúchajú cestovné náhrady, ktoré upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách.
Zákonné nároky zamestnanca pri zahraničnej pracovnej ceste vznikajú len a výlučne v prípade, že je medzi zamestnancom a zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah.
„Fyzická osoba s príjmami z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti si môže uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené pri zahraničnej pracovnej ceste najviac vo výške, ako je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestných náhradách.“[1]
Medzi nárokovateľné náhrady patria:
- náhrada preukázateľných cestovných výdavkov – cestovné lístky, letenky, taxi, miestna verejná doprava,
- náhrada preukázateľných výdavkov na ubytovanie – na ubytovanie nie sú zákonom o cestovných náhradách ustanovené žiadne limity a nemôže si ich ani zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise. Zamestnanec má vždy nárok na preukázaná výdavok za ubytovanie. Zamestnávateľ môže ovplyvniť sumu výdavku na ubytovanie tak, že zamestnancovi zabezpečí ubytovanie na zahraničnej pracovnej ceste. Zamestnávateľ môže určiť spôsob ubytovania (hotel, penzión a pod.), nie však finančný limit na ubytovanie. Výdavky za ubytovanie preukazuje zamestnanec v podobe hotelového účtu. Zamestnávateľ má povinnosť vždy požadovať od zamestnanca, vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu, doklad o preukázateľných nákladov na ubytovanie. V prípade straty dokladu treba požiadať o vystavenie kópie a ak sa nepodarí získať kópiu dokladu, zamestnávateľ môže podľa § 35 ods. 1 zákona o cestovných náhradách uznať tento výdavok aj bez preukázania.
- náhrada potrebných vedľajších výdavkov – náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s plnením úloh na zahraničnej pracovnej ceste, ako napr. parkovné, vstupné na výstavu, veľtrh, poplatok za diaľnicu, atď. Zákon neupravuje rozsah vedľajších výdavkov, nevyhnutnosť daných výdavkov posudzuje zamestnávateľ.
- poistenie liečebných nákladov v zahraničí – vzťahuje sa iba na poistenie liečebných nákladov, nie na celkové cestovné poistenie. Poistenie môže zabezpečiť zamestnávateľ, ale i zamestnanec sám, vynaložené náklady preukáže zamestnávateľovi pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty.
- povinné alebo odporúčané očkovanie – v prípade zahraničnej pracovnej ceste do tropických krajín v ktorých je odporúčané alebo povinné očkovanie WHO , alebo povinné očkovanie alebo Úradom verejného zdravotníctva SR.
- náhrada za cesty na návštevu rodiny – poskytovanie náhrad výdavkov za cesty na návštevu rodiny zamestnanca do miesta jej pobytu, závisí od písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Výška náhrady môže byť 100 % alebo 50 %.[2]
- Stravné– stravné rozoberieme v samostatnom článku – Zahraničná pracovná cesta zamestnanca a SZČO – Nárokové náhrady časť 2.
Porovnanie preukázateľných náhrad pri zahraničnej pracovnej ceste pre zamestnanca a SZČO
| Zamestnanec | SZČO | |
| Náhrada preukázaných cestovných výdavkov | ✓ | ✓ |
| Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie | ✓ | ✓ |
| Náhrada potrebných vedľajších výdavkov | ✓ | ✓ |
| Poistenie liečebných nákladov v zahraničí | ✓ | ✓ |
| Povinné alebo odporúčané očkovanie | ✓ | ✓ |
| Náhrada za cesty na návštevu rodiny | ✓ | ✓ |
| Stravné | ✓ | ✓ |
Zdroj: vlastné spracovanie
Rozdiel pri uplatňovaní preukázateľných nákladov na zahraničnú pracovnú cestu zamestnanca a SZČO spočíva v tom, že SZČO je povinná vydokladovať blokmi, faktúrami, cestovnými lístkami, letenkami, nákladmi na PHM všetky výdavky, v prípade straty dokladu a nebude možné si daný náklad uplatniť. U zamestnanca môže zamestnávateľ podľa § 35 ods. 1 zákona o cestovných náhradách uznať tento výdavok aj bez preukázania.
Spracovala: Mgr. Martina Megová
Ekonóm OZ DLV
[1] Dostupné online, dňa 20.6.2025: https://podpora.financnasprava.sk/067417-Cestovn%C3%A9-n%C3%A1hrady-SZ%C4%8CO-v-roku-2024
[2] Dostupné online, dňa 20.6.2025: https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/cestovne-nahrady/zahranicna-cesta/